V Miskolci zaujal hororový zážitok, dobré izby za pár drobných
Ahojte roomkáči!
Keďže mnohí z vás ste určite vášniví hráči a rovnako ako my stále radi skúšate nové izby, pripravili sme pre vás návraty k niekoľkým našim zaujímavým zážitkom či už na Slovensku alebo aj v zahraničí. Naše výlety za únikovkami prezentujeme vo forme blogu, ide o čisto subjektívny pohľad a posnažíme sa vyhnúť spoilerom, berte to skôr ako odporúčanie alebo tipy na výlety. Po fantastickej skúsenosti z Budapešti, o ktorej napíšeme inokedy, sme v polovici januára navštívili Miskolc.
Z Košíc to máme neďaleko, hodinka cesty ubehla ako voda. Rád by som v prvom rade pochválil prístup spoločnosti Elme Háza ešte v čase objednávky. Na webe majú prehľadný rezervačný systém, škoda, že iba v maďarskom jazyku, ale poradili sme si. Ceny naozaj prijateľné, pri štyroch hráčoch sme zaplatili 2 600 forintov na osobu, čo bolo iba čosi viac ako 7 eur! Pozitívom boli aj okamžité reakcie na messengeri, kde sme s nimi komunikovali pre istotu, aby boli roomky v anglickej verzii a mali sme pár ďalších otázok.
Hrali sme dve izby
Z viacerých hier nám boli ponúknuté tri, ktoré sa dali hrať aj po anglicky. Vybrali sme si Múmiu (na vlastnom webe ju ohodnotili troma hviezdičkami z piatich, zrejme išlo o náročnosť) a následne päťhviezdičkový Rítus – hororovú izbu. Parkovanie, hoci v centre mesta, bolo v pohode a (zrejme) zadarmo, boli sme tam v nedeľu. Izby síce na dvoch adresách, ale delilo ich len 50 metrov.
Privítanie v Múmii fajn, stretol sa s nami príjemný chlapík, majiteľ spoločnosti. Nemilo nás prekvapila absencia akejkoľvej recepcie či podobného priestoru. Po debate na studenej chodbe prišiel gamemaster a vtiahol nás dole schodami priamo do hry. Dostali sme zopár pokynov s tým, že kabáty si môžeme zložiť na vešiak priamo v hre. Na komunikáciu používali vysielačku, aspoň sme si to mohli vyskúšať.
Chlapík nás následne zaviedol do hry, tam ale v prvej miestnosti pokračoval jeho úvod. Nič o príbehu hry, vysvetlil nám akurát spôsoby otvárania zámkov a – žiaľ – ukázal hneď aj na tajné dvere s tým, aby sme sa ich nepokúšali otvoriť skôr, než to bude potrebné… O jeden moment prekvapenia sme prišli.
Faraónsky ladený priestor bol nádherný, veľmi podobný košickému Tutanchamonovi, hrateľnosť už ale trošku pokuľhávala. Hádanky spoilovať nechceme, no pripravte sa na “oldschool” vo forme matematiky, približne pätnástich či dvadsiatich kladiek a možno dvoch jednoduchých mechanizmov. Neúprosný limit 60 minút sme napokon nezvládli a keďže dohra ponúknutá nebola, skončili sme trošku skôr ako sme plánovali. Gamemaster v závere priznal vlastnú chybu, ktorá nás obrala možno o päť minút, ale to sa môže stať. Dojem z priestoru bol úžasný, z hry samotnej ani nie.
Po dobrom obede v reštaurácii naproti, kde sme na pivo čakali 45 minút, hoci bolo prázdno, sme sa vybrali do hororovej izby Rítus, čo v preklade znamená čosi ako obrad alebo rituál. Raz do mesiaca organizujú aj strašidelné dni, teda hry so živými hercami, ale to sme nevystihli. Opäť ten istý gamemaster nás uviedol do priestoru, ktorým sme ale celým prešli, aby sme sa dostali dozadu a vlastne na začiatok hry. Všetko sme teda videli vopred, ale nevadí. Rýchlo sme zabudli, keď nás prvýkrát vystrašilo… Neprezradíme.
Aký je horor?
Fantastická a hustá atmosféra, dievčatá v našej skupine sa radšej držali spolu a báli čokoľvek otvoriť, výborné autentické hororové prostredie. Izba má už viac ako štyri roky a asi týždeň po našej návšteve sa ju chystali zatvoriť a totálne prerobiť, takže ju zrejme v origináli ani nezažijete, ale pre istotu všetko neodhalíme. Opäť veľa zámkov, čo ale vzhľadom na to, že ide o vôbec prvú izbu v okolí, akceptujeme. Vyrušilo nás ale množstvo predmetov a značiek, ktoré k hre nepatrili a zbytočne sme sa im venovali a strácali čas. Každopádne, potešilo viac miestností, čiže skvele členitý priestor. Niektoré hádanky nás dokonca pozitívne prekvapili, čo je naozaj ťažké pri hráčoch, ktorí majú za sebou desiatky izieb a postupne sa v nich všetko opakuje.
Trošku nás zamrzelo, že napriek snahe preklopiť hru do angličtiny, bola asi polovica hádaniek v pôvodnom maďarskom jazyku. Keďže jeden z nás rozumel, zvládli sme to. Z izby sme napokon neunikli, chýbali desiatky sekúnd, zastali sme pri úplne poslednej hádanke. Škoda, že limit neposunuli na prijateľnejších 70 minút. Po hre sme sa odfotili, pretože nám to povolili v interiéri, na rozdiel od Múmie, kde nás chceli odfotiť iba na chodbe pri bielej stene. Tam to význam nedávalo, v Ritus ale fotka potešila. A viete čo, za 7 eur to bola fakt dobrá izba! Aj v kronike by sme ich pochválili, ale nemali.
Zaujímavosti na záver
– Spoločnosť Elme Háza sa postupne rozširuje, podľa majiteľa je okrem jeho firmy v Miskolci už iba jedna a údajne “neporovnateľne slabšia”. Zároveň ponúkajú aj mestskú hru, ktorá sa hrá v exteriéri, hoci trochu nepochopiteľne v téme Tajomstva Mony Lisy.
– Po objednávke hry na nás vykukla aj štipka marketingu, stačilo zadať mailovú adresu a razom sme v súťaži o hru zadarmo. Žrebuje sa každý týždeň.
– V oboch miestnostiach bolo chladno, čiže ak chcete hrať bez kabátov, určite aspoň v mikinách.
– Izba Rítus je zároveň prašná a špinavá, fakt autenticky hororová a v jednej časti je potrebné si aj ľahnúť. Radíme hrať v teplákoch na prezlečenie.
– Jeden z nás hral s barlami, problém s kolenom ho ale vôbec neobmedzoval. Kto zvládne zísť (zhopsať) po schodoch do podzemia, v samotnej hre už nemá starosť.
– Ak sa zámok (kladka) nedá otvoriť, nezúfajte, niekedy je to poriadny boj. Väčšina z kľúčikov už hrdzavela.
– Keďže v Miskolci je okolo desať izieb plus mestská hra, v okolí fantastický Avalon park s motokárami či termálnou vodou a ceny prijateľné, oplatí sa zavítať aj na predĺžený víkend a poriadne si to užiť!
